Život často hra je,
ktorá nedá sa hrať iba podľa vlastných pravidiel.
Stáva sa to najmä
vtedy, keď do ľúbosti padneš nečakaných osídiel.
Necítiš sa poviazaný,
hoci vskutku pod vplyvom si Jej oprát a zubadiel.
Rád sa ešte do
postroja sám ty navlečieš a s pokorou znášaš svojho žitia diel.
A hoci často snažia
sa ťa blízki vyviesť z omylu, či zo života hmiel,
keď vravia ti, že Ona
nie je teba hodná a chcú aby´s od nej odišiel,
ty nezbavíš sa svojho
citu, hocikoľko použiješ očistných kúr, saponátov, mydiel.
Stále držíš sa len
svojej cesty lásky, tvojím srdcom vytýčenej ako párom zvodidiel.
A nič ťa z cesty nezvedie,
nech hocičo by si sa o svej Milej dozvedel.
Nepomáha vtedy chladná
hlava, silné svaly, dôvody, či tony kúziel. Dobrovoľne vzdáš sa svojich zvykov,
chceš sa správať ako anjel.
Všetko zlé chceš
odohnať sťa zamávaním čarodejných krídiel.
Preto, aby´s Lásku
získal hľadáš spôsob, postup, hocijaký fígeľ.
Všetko ochotný si spraviť,
len aby´s Ju získal. Sto hrmených striel!
Hoci stratíš zo svojho
ja hodný kus, má to ale pre teba aj veľké plus:
získaš duše Milej
svojej celý svet a nielen krajinu či svetadiel.
Michal Krištofič
0 comments:
Zverejnenie komentára