Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

0

Volám sa Michal Krištofič, mám 67 rokov, ženatý, dve dcéry, vnučka, vnuk, vzdelanie: vysokoškolské, záujmy: kultúra (divadlo, hudba – romantizmus, muzikály, operety), knihy a časopisy (sci-fi, cestopisy), krížovky, záhrada a vinohrad, stolný tenis, ústna harmonika, sauna, kryokomora, písanie básničiek.

Kontakt: michalkristofic5@gmail.com

Narodil som sa v Rači ako prvorodený syn svojich rodičov, aj keď otec s mamou vtedy bývali pri Hurbanove. Otec, ako absolvent poľnohospodárskej školy tam viedol štátny majetok. Bol však hrdý Račan, preto chcel, aby som sa ako jeho prvorodený syn narodil v jeho rodisku a tak som sa narodil u babičky Krištofičovej v Rači . Prvé tri roky som síce prežil mimo Rače, keďže som musel nasledovať rodičov všade tam, kde pracoval môj otec. Potom však otec dostal miesto v Bratislave a my (už aj so sestrou) sme sa prisťahovali do Rače. Rodičia si postavili rodinný domček, boli zamestnaní a tak ako bolo v Rači zvykom obrábali vinohrad, robili na poli i v záhrade a my deti (od roku 1956 aj s ďalším bratom) sme pomáhali kde bolo treba. Prácu som nikdy nebral ako trest a doteraz sa jej nebojím, aj keď niekedy vyžaduje veľa námahy a potu. Detstvo som mal krásne napriek tomu, že bolo treba pomáhať rodičom, ale Rača bola vždy ako dedina, s poľami i s lesom blízko domov a my, deti sme mali dosť času aj na detské hry a pestvá.

„Ľudovú“ školu i „meštianku“ som vychodil v Rači, strednú všeobecnú školu (takzvanú dvanásťročenku) som absolvoval na Vazovovej ulici, kde som v roku 1965 zmaturoval a hneď po prázdninách pokračoval v štúdiu na Chemickej fakulte, ktorú som úspešne skončil v roku 1970.

Po jednoročnej vojenskej službe som v septembri 1971 nastúpil ako interný ašpirant na tej istej fakulte a v roku 1973 som sa stal i zamestnancom Chemickej fakulty. Pracoval som ako učiteľ i vedecký pracovník až do roku 2012, kedy som odišiel do dôchodku. V rámci spoločenskej činnosti som na fakulte pracoval ako predseda fakultnej odborovej organizácie i ako predseda a podpredseda akademického senátu fakulty, takže mám skúsenosti aj s organizáciou práce v kolektíve. Počas pôsobenia na fakulte som absolvoval 6-mesačný študijný pobyt vo Francúzsku (1980/81) a jeden školský rok (1985/86) som pôsobil ako pedagóg v Alžírsku. Absolvoval som kompletný jazykový kurz pre francúzsky hovoriacich učiteľov a tiež časť takejto jazykovej prípravy v anglickom jazyku, takže sa dohovorím francúzsky, anglicky i rusky.

V Rači som pracoval ako predseda Urbáru (aktívne v rokoch 1996 – 2002) a tri funkčné obdobia (1998 – 2010) ako poslanec v Rači. Od novembra 2012 zasa pracujem vo výbore Urbáru Rača.

Som mnohonásobný bezplatný darca krvi a človek, ktorý si ctí predpisy, nariadenia, vyhlášky a zákony a preto sa aj podľa nich správam. Aj v minulom období, ako poslanec v Rači, som sa vždy rozhodoval čestne a vždy som presadzoval záujmy spoločenské a rozumné a nie súkromné, rodinné či stranícke a politické. Chcem sa pričiniť o to, aby sa predpisy, nariadenia, vyhlášky a zákony dodržiavali všade tam, kde to budem môcť ovplyvniť, teda u nás, v Rači. Chcem, aby sa peniaze z rozpočtu Mestskej časti Rača aj z iných zdrojov využívali rozumne i úmerne pre všetky časti Rače, Krasňan i Rendezu a aby sa rovnako zveľaďovali všetky územia. Nie som a nikdy som nebol členom žiadnej politickej strany.

Problémy v Rači nie sú mi ľahostajné a tak pravidelne chodím na stretnutia s poslancami, kde ich predkladám a tak sa snažím vybaviť ich vyriešenie.

Ako to ja vidím, k najdôležitejším problémom patrí:

-   zabezpečenie včasnej, otvorenej a pravdivej informovanosti občanov pri navrhovaní a riešení problémov v Rači a spolupráca s občanmi pri návrhoch projektov už od začiatku,
-   boj proti nezmyselnému zahusťovaniu výstavby a likvidácii zelene,
-   riešenie otázky ochrany viníc a obnovy tých zanedbaných a opustených viníc, tak, aby boli zasa pýchou Rače a aby ich majitelia boli podporovaní zo strany štátu (napr. možnosť predať úrodu),
-   vyriešenie a dokončenie pozemkových úprav tam, kde neboli vykonané,
-   spravodlivé a rýchle vykúpenie zabratých súkromných pozemkov,
-   komplexné riešenie statickej i dynamickej dopravy v Rači (napr. parkovanie, zelená vlna po Žitnej a Púchovskej uliciach),
-   zlepšovanie životného prostredia a zvyšovanie čistoty Rače (čierne skládky, odpadky a zvieracie výkaly).



Niečo o sebe

Nepatrím ja k ľuďom, ktorí nehľadia ni naľavo, ni napravo,
či idú len za svojím cieľom, nepoznajú slová ako čestne, poctivo.
Nové nič sa nenaučia, ničím pre nich nie sú nové veci, učivo.
Nefajčil som, nekartoval, nechodil som na pivo,
snažil som sa férový byť, správať sa vždy úctivo.

Keď ma ľudia nechápali (súdiac podľa seba?), bolo mi vždy smutno, clivo,
že sa ku nim nechovám jak treba, že sa chovám nesprávne či divo?
Povinnosti svoje konal som si vždy len spravodlivo,
pracoval som veľa a robil vždy úporne, ba až zúrivo,
aby čím skôr s rodinou sa mohol deliť o čas, lebo o slovo.
Všetko pre ňu robil som a nebolo to ťažké, išlo mi to hravo.

Nikdy nečakal som chvály, vďaku ani obdiv, či výkriky bravo!
Vedomý si toho, že ja na to vôbec nemám právo,
bo aj ďalší z rodiny sa správali tak starostlivo.
Bo všetci blízki tiež tak tvrdo pracovali a v zlato premieňali olovo.

A moja radosť bola prenáramná, keď mne blízka osoba bola spokojná.
Ten doping čo to vždycky navodzoval, to láska bola vzájomná
a ešte k tomu zmluva manželská, nie nájomná.


Október 2014
Michal Krištofič