Volám
sa Michal Krištofič, mám 67 rokov, ženatý, dve dcéry, vnučka, vnuk,
vzdelanie: vysokoškolské, záujmy: kultúra (divadlo, hudba – romantizmus,
muzikály, operety), knihy a časopisy (sci-fi, cestopisy), krížovky, záhrada a
vinohrad, stolný tenis, ústna harmonika, sauna, kryokomora, písanie básničiek.
Kontakt:
michalkristofic5@gmail.com
Narodil
som sa v Rači ako prvorodený syn svojich rodičov, aj keď otec s mamou vtedy
bývali pri Hurbanove. Otec, ako absolvent poľnohospodárskej školy tam viedol
štátny majetok. Bol však hrdý Račan, preto chcel, aby som sa ako jeho
prvorodený syn narodil v jeho rodisku a tak som sa narodil u babičky
Krištofičovej v Rači . Prvé tri roky som síce prežil mimo Rače, keďže som musel
nasledovať rodičov všade tam, kde pracoval môj otec. Potom však otec dostal
miesto v Bratislave a my (už aj so sestrou) sme sa prisťahovali do Rače.
Rodičia si postavili rodinný domček, boli zamestnaní a tak ako bolo v Rači
zvykom obrábali vinohrad, robili na poli i v záhrade a my deti (od roku 1956 aj
s ďalším bratom) sme pomáhali kde bolo treba. Prácu som nikdy nebral ako trest
a doteraz sa jej nebojím, aj keď niekedy vyžaduje veľa námahy a potu. Detstvo
som mal krásne napriek tomu, že bolo treba pomáhať rodičom, ale Rača bola vždy
ako dedina, s poľami i s lesom blízko domov a my, deti sme mali dosť času
aj na detské hry a pestvá.
„Ľudovú“
školu i „meštianku“ som vychodil v Rači, strednú všeobecnú školu (takzvanú
dvanásťročenku) som absolvoval na Vazovovej ulici, kde som v roku 1965 zmaturoval
a hneď po prázdninách pokračoval v štúdiu na Chemickej fakulte, ktorú som
úspešne skončil v roku 1970.
Po
jednoročnej vojenskej službe som v septembri 1971 nastúpil ako interný ašpirant
na tej istej fakulte a v roku 1973 som sa stal i zamestnancom Chemickej
fakulty. Pracoval som ako učiteľ i vedecký pracovník až do roku 2012, kedy som
odišiel do dôchodku. V rámci spoločenskej činnosti som na fakulte pracoval ako
predseda fakultnej odborovej organizácie i ako predseda a podpredseda
akademického senátu fakulty, takže mám skúsenosti aj s organizáciou práce v
kolektíve. Počas pôsobenia na fakulte som absolvoval 6-mesačný študijný pobyt
vo Francúzsku (1980/81) a jeden školský rok (1985/86) som pôsobil ako pedagóg v
Alžírsku. Absolvoval som kompletný jazykový kurz pre francúzsky hovoriacich
učiteľov a tiež časť takejto jazykovej prípravy v anglickom jazyku, takže sa
dohovorím francúzsky, anglicky i rusky.
V
Rači som pracoval ako predseda Urbáru (aktívne v rokoch 1996 – 2002) a tri
funkčné obdobia (1998 – 2010) ako poslanec v Rači. Od novembra 2012 zasa
pracujem vo výbore Urbáru Rača.
Som
mnohonásobný bezplatný darca krvi a človek, ktorý si ctí predpisy, nariadenia,
vyhlášky a zákony a preto sa aj podľa nich správam. Aj v minulom období, ako
poslanec v Rači, som sa vždy rozhodoval čestne a vždy som presadzoval záujmy
spoločenské a rozumné a nie súkromné, rodinné či stranícke a politické. Chcem
sa pričiniť o to, aby sa predpisy, nariadenia, vyhlášky a zákony dodržiavali
všade tam, kde to budem môcť ovplyvniť, teda u nás, v Rači. Chcem, aby sa
peniaze z rozpočtu Mestskej časti Rača aj z iných zdrojov využívali rozumne i
úmerne pre všetky časti Rače, Krasňan i Rendezu a aby sa rovnako zveľaďovali
všetky územia. Nie som a nikdy som nebol členom žiadnej politickej strany.
Problémy v Rači nie sú mi
ľahostajné a tak pravidelne chodím na stretnutia s poslancami, kde ich predkladám
a tak sa snažím vybaviť ich vyriešenie.
Ako to ja vidím, k
najdôležitejším problémom patrí:
- zabezpečenie včasnej, otvorenej a pravdivej
informovanosti občanov pri navrhovaní a riešení problémov v Rači a spolupráca s
občanmi pri návrhoch projektov už od začiatku,
- boj proti nezmyselnému zahusťovaniu výstavby
a likvidácii zelene,
- riešenie otázky ochrany viníc a obnovy tých
zanedbaných a opustených viníc, tak, aby boli zasa pýchou Rače a aby ich
majitelia boli podporovaní zo strany štátu (napr. možnosť predať úrodu),
- vyriešenie a dokončenie pozemkových úprav
tam, kde neboli vykonané,
- spravodlivé a rýchle vykúpenie zabratých
súkromných pozemkov,
- komplexné riešenie statickej i dynamickej
dopravy v Rači (napr. parkovanie, zelená vlna po Žitnej a Púchovskej uliciach),
- zlepšovanie životného prostredia a zvyšovanie
čistoty Rače (čierne skládky, odpadky a zvieracie výkaly).
Niečo o sebe
Nepatrím ja k ľuďom, ktorí
nehľadia ni naľavo, ni napravo,
či idú len za svojím
cieľom, nepoznajú slová ako čestne, poctivo.
Nové nič sa nenaučia, ničím
pre nich nie sú nové veci, učivo.
Nefajčil som, nekartoval,
nechodil som na pivo,
snažil som sa férový byť,
správať sa vždy úctivo.
Keď ma ľudia nechápali
(súdiac podľa seba?), bolo mi vždy smutno, clivo,
že sa ku nim nechovám jak
treba, že sa chovám nesprávne či divo?
Povinnosti svoje konal som
si vždy len spravodlivo,
pracoval som veľa a robil
vždy úporne, ba až zúrivo,
aby čím skôr s rodinou sa
mohol deliť o čas, lebo o slovo.
Všetko pre ňu robil som a
nebolo to ťažké, išlo mi to hravo.
Nikdy nečakal som chvály,
vďaku ani obdiv, či výkriky bravo!
Vedomý si toho, že ja na to
vôbec nemám právo,
bo aj ďalší z rodiny sa
správali tak starostlivo.
Bo všetci blízki tiež tak
tvrdo pracovali a v zlato premieňali olovo.
A moja radosť bola
prenáramná, keď mne blízka osoba bola spokojná.
Ten doping čo to vždycky
navodzoval, to láska bola vzájomná
a ešte k tomu zmluva
manželská, nie nájomná.
Október 2014
Michal Krištofič
