Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

27.10.12
17
Kto je zodpovedný za takýto stav? Ako majú majitelia zachraňovať svoje vinice?


Som rodený Račan a až na krátke životné etapy som celý život prežil v Rači. Z detstva si pamätám i prácu rodičov a príbuzných na roli a aj neskôr v mladosti som „zarezával“ na roli („záhumienok“- kukurica, repa, jahody) a najmä vo vinohrade. Ešte aj v klasickom – úzke riadky, plno štekov, vedenie na „hlavu“, ťažké ručné kopanie a „škrábanie“ a tiež „ponášanie špricu“ a striekanie s putničkou na chrbte. Oberačku neradím medzi práce, bola to skôr oslava a zábava, najmä ak sa úroda vydarila.
Preto ma dosť bolelo, keď som v blízkej minulosti videl, ako sa polia strácajú pod stavbami. Ale to je zákonitý vývoj pri veľkom meste, ktoré sa rozvíja a bral som to ako realitu a nevyhnutnosť.
Iná je ale situácia vo vinohradoch. Po vzniku JRD (v päťdesiatych rokoch 20. storočia) sa väčšina vinohradov (okrem „záhumienok“) ocitla v obhospodarovaní tejto organizácie. V priebehu rokov boli klasické vinohrady nahradené „drátenkami“, ktoré znamenali efektívnejšie obrábanie viníc, bez vysokého podielu ťažkej ručnej práce, čo možno považovať za prínos. Aj môj otec, a po jeho smrti mama a deti sme zdedili vinohrad v hone Longtál, ktorý bol tiež zmenený na „drátenku“. Po revolúcii v r. 1989 a pozemkových úpravách v račianskom chotári mnoho majiteľov a dedičov viníc nenechalo svoje vinice v rukách družstva, ale znova ich začalo obrábať vo vlastnej réžii. V hone Longtál boli takí, ktorí si vinice prevzali, ale aj takí, ktorí ich, z rôznych dôvodov, dali do prenájmu družstvu. Tu však, podľa môjho názoru, nastal veľký problém, ktorý sa prejavil až po takmer tridsiatich rokoch. Pri pozemkových úpravách sa nebral do úvahy tento fakt a tak sa stalo, že „súkromníci“ a vinice, ktoré malo družstvo v prenájme, boli pomiešané. A družstvo vinice v prenájme užívalo dovtedy, kým z nich bol osoh, bez toho, aby vinice obnovovalo. Keď vinice „vyžmýkalo“, hodilo ich ako „psovi kosť“ naspäť majiteľom a tí dostali naspäť zničenú vinicu (polámané betónové stĺpiky, hrdzavé dosluhujúce drôty a najmä preriedený a vyrodený vinič) namiesto udržiavanej vinice z päťdesiatych rokov. Celý Longtál vyzerá skutočne hrôzostrašne. Oficiálne konštatovanie z listu, ktorý mama dostala 15. januára 2010 od Villa Vino Rača ako prenajímateľa je nasledovné:
„Odstúpenie od zmluvy je vykonané z dôvodov ďalšej neupotrebiteľnosti pozemkov nachádzajúcich sa v hone Longtál, vzhľadom na prestárlosť, nevyhovujúci zdravotný a kondičný stav porastu. Nakoľko so zámerom našej spoločnosti vykonať obnovu viníc vysadením nových odrôd väčšina vlastníkov nesúhlasila a nie je možné pokračovať v stratovom hospodárení v dotknutých viniciach, pristupujeme k ukončeniu obrábania, ako je vyššie uvedené“
Dalo sa tomu predísť tak, že by sa boli prenajímatelia s družstvom dohodli na 15 (20) ročnom nájme a družstvo mohlo zabezpečiť riadnu obnovu viníc. Keby malo snahu a financie, alebo to nebodaj nebola stratégia, t.j. vinice využiť čo najdlhšie a potom (tú púšť, čo z nich zostane) beztrestne vrátiť.
A tak sa pýtam:
1.             Naozaj vykonala Villa Vino Rača anketu ohľadne vysadenia nového viniča? Ak áno, žiadam týmto zodpovedných predstaviteľov Villa Vino Rača, aby toto svoje tvrdenie dokázali a predložili o tom príslušné dokumenty. Pretože moja mama, ako vlastníčka, nedostala o tomto fakte žiadne upovedomenie.
2.             Kto je zodpovedný za takýto stav?
3.             Ako majú teraz majitelia zachraňovať svoje vinice?
4.             Kde majú vziať veľké finančné čiastky na ich obnovu? Najmä keď hrozno prakticky nikde nevykupujú, náklady sú vysoké a prínos neistý, v mnohých rokoch je úroda, napriek starostlivosti, malá či nekvalitná a vinohradníctvo je takmer na kolenách a nerentabilné. Ani štát nemá záujem pomôcť vinohradníctvu a produkcii kvalitného vína. A pritom sú tu jedinečné podmienky na výrobu veľmi kvalitných vín, napr. svetoznámej račianskej Frankovky. Či sa takto, do istej (veľkej?) miery zlikviduje vinohradníctvo (aj) v Rači? Nie všade sa dá stavať, alebo inak výhodne speňažiť už bývalé, alebo v budúcnosti bývalé vinohrady.
Prosím múdrych, zodpovedných i nezodpovedných, aby sa k tejto téme vyjadrili a pokúsili sa načrtnúť nejaké dobré východisko.
Možno sa opýtate: Keď ti tak záleží na vinohradoch, prečo aj ty nejaký nezveľaďuješ?
Odpoveď je: Doteraz som bol zamestnaný, ale aj tak som zveľaďoval menší zdedený vinohrad, ktorý nebol tak spustošený ako ten v Longtále. Zmladil som ho, dosadil chýbajúce štepy a starám sa oň ako najlepšie viem. Ale je to viac o nadšení, úcte k tradíciám, ochote tvrdo pracovať ako o vidine peňazí za úrodu.
Dúfam, že sa týmto článkov rozvíri plodná diskusia.

Mišo Krištofič

Hon viníc Sekere 1

Hon viníc Sekere 2

Hon viníc Sekere 3

Hon viníc Sekere4

Pohľad na časť chotára smerom na vinohrady Antale a na Svätý Jur

Odvodňovací kanál na prívalové vody pod vinicami smerom na Komisárky

Odvodňovací kanál na prívalové vody pod vinicami smerom na Komisárky - prepusť pod cestou

Fotografie: Ľudovít Havlovič, 21. októbra 2012

17 comments:

  1. Úplne súhlasím s opisom, lebo takýto prípad a stav nie je ojedinelý.
    Kto to dá do poriadku? Tí čo boli pritom keď sa to realizovalo, ba dokonca boli hlavnými realizátormi a dnes sú zase v inej pozície ? (Ako gen.riaď. Vino Villa Rača) ?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Odhadujem, že Villa Vino Rača má úplne iné priority. Keby chceli vec dať do poriadku, nevrátia takéto spustošené vinohrady.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Len tak mimochodom: pri pohľade na zdevastované račianske vinohrady si kladiem otázku, či postavenie šiatra s honosným názvom Račiansky chotár, pohostenie pána prezidenta počas vinobrania a mediálny humbug okolo toho je ten pravý spôsob podpory vinohradníctva a vinohradníckej tradície v Rači...

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Judáš zradil Krissta za tridsať strieborných.Dom aj s celým pozemkom,
    ktorý odkúpili si račania a zhotovili, to čo dodnes nedokáali minulé desťročia predali na tridsať rokov práve tomu, čo by mal naprávať.
    Všetko je len výmene (legitimácií a funkcií).Bude raz na svete aj spravodlisť? A kto ju nastolí? Tí čo to doteraz korumpovali?!

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Takto sa ma vec. Pokial mam dobre informacie, tak 90% vinic je poskupovanych developermi, ktorí zaiste nemaju zaujem pestovať hrozno. A likvidáciu vinic začali kvazi majitelia, čo sa domahali reštitúcií - vrátenia pôdy (vinic) po novembri 89. Bol som takemu špekulantovi strihať vinič asi rok 1992, ešte som bol take ucho ani nie 30 ročné a panko asi do 60 rokov. Stale sníval, už videl naflaškovené víno, ako ho exportuje do británie a pod. 2 roky po revolucii a vinice, čo boli spálené múčnatkou boli väčšinou tie, čo ludia dostali v reštitúciach. Treba poznať všetky aspekty, čo sa stalo a kto to zavinil, nie iba vyplakavať. Pôda je kupena na výstavbu, už nepomôže ani svetena voda. Ešte čo exostovalo pôvodné družstvo Rača a robil som tam obrabatela (moje 2.zamestnanie), tak som sa pytal na to. A tie vracačky v reštiticiach boli predsa dane zo zakona. Ryba smrdí od hlavy. Takto to to bolo dohodnute. Zlikvidovať sebestačnosť (česko) slovenska, nie priamo, ale prostredníctvom ludskej hamižnosti. Ludia si mysleli, že dostanu vinice naspäť a že už len tie pečene holuby budu lietať do huby. Západ nemal záujem, aby sme produkovali, ale aby sme dovážali. Viditelne sa to podarilo.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Dušan,
    o akom vyplakávaní hovoríš?
    ako sa o likvidáciu viníc pričinili majitelia, čo sa domáhali vrátenia pôdy?
    prečo je pre Teba vinohradník s ambíciou exportovať víno do Británie špekulant?
    čo myslíš, vďaka čomu mohli developeri skúpiť x% viníc na výstavbu bytoviek?

    A zdá sa mi, že náturu tunajších ľudí moc nepoznáš.
    Račania sa na lietajúce pečené holuby nikdy nespoliehali.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. 1. Nič horšie ako rozdrobenie velkovýroby, sa nemohlo stať. Chovať 1 koňa je bláznovstvo, chovať 10 koní je biznis. Pestovať vinič na 300 ha je biznis, pestovať vinič na 20 aroch je blaznovstvo, v lepšom prípade koníček ale určite nie biznis
    2. Pan, čo chcel exportovať víno, ktoré ešte nemal, nebol vinohradník a už zdaleka nie človek s náturou pracovitého račana. V rači v tom čase nebýval, myslím, že niekde v starom meste okolo hradneho vrchu.
    3. Kúpa pozemkov na výstavbu už bol iba zákonitý proces toho chaosu od novembra 1989
    4. Prenájom niečoho je zvyčajne postavene na obojstranne výhodnej zmluve. Ak nie je, to je potom problem inde, Ak sa niečo nedodržalo čo vyplývalo zo zmluvy o prenájme, má zvyčajne pokračovanie inde.
    5. Už v prvom roku po reštitúciach )1992-1993) som videl cele hony viníc spálených múčnatkou a inymi chorobami, ktoré napadli aj ošetrované vinice. Noví majitelia ani nevedeli, čo sa vo vinici má robiť (čest výnimkam). To akože načo bolo dobré?
    6. Súhlasím, že fotografovanie sa predstavitelov zastupiteľstva m.č. rača na akciách pri tzv.vinohradníckej tradícii (oberačky a pod.) s vrcholnými predstavitelmi štátu je niečo ako tá povestná reklama, čo nie je nič iné iba navoňaná zdrochlina.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. ad 1. Reštitúcie ako právny akt mali napraviť majetkové krivdy. Znovuvytvorenie veľkovýroby namiesto násilne nastoleného združstevnenia, to už je záležitosť ekonomických procesov. Tie štát/región/obec môže podporiť práve tak ako ich môže pribrzdiť.

    ad 3. Kúpe pozemkov na výstavbu musí predchádzať prekvalifikovanie ich účelu v územnom pláne. Tento proces má v rukách štát/mesto/mestská časť.

    ad 4. Súhlas.

    ad 5. Každé (post-)revolučné obdobie zo sebou prináša aj chaos a chyby. Niektorým sa zabrániť dá iným nie a niektoré je (bohužiaľ) vidno až s odstupom času.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Miro, prave bod 3.- lahke a bezproblemové prekvalifikovanie polnohosp.pody na zastavané plochy je u nas uplne jedna celkom hladka záležitosť.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. ... bohužiaľ je, no nemala by byť.
    Stavebný zákon u nás nahradili peniaze.

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Ešte mi neda jedno. Otazka priamo na p. Krištofiča. Vinice pustli postupne. Prečo ste nežiadali vy, alebo iný prenajimatel o okamžite rozviazanie zmluvneho vzťahu o prenajme, kedze najomca zanedbával zverene vinice? Tak to by ma zaujímalo najviac.

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Vinice sa najviac menili na stavebné pozemky v rokoch 1994 až 1998 kedy bol poslanec Eduard Brychta predseda poľnohospodárskej komisie. Aj jeho vinice na Úžinách sa zmenili na stavebné pozemky. Dnes je poslanec Eduard Brychta predseda stavebnej komisie :))) a zároveň predseda račianskeho vinohradníckeho spolku, ktorý podporujeme, aby sme zachránili vinice :DDD

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Tomu sa hovorí, urobili z capa záhradníka.

    OdpovedaťOdstrániť
  14. V račianskej obecnej záhrade bohužiaľ nie je jediný.

    OdpovedaťOdstrániť
  15. ... veru nie, politický plevel je nezničiteľný :).

    OdpovedaťOdstrániť