Dedko Michal Krištofič (1891) pochádzal
zo siedmich detí Františka Krištofiča (1850) a jeho manželky Alžbety
(1857), rod. Fulrich (Follrich). Na fotke z roku
1914 pózuje ako kaprál c. k. armády.
Z I. svetovej
vojny pochádzajú pohľadnice, ktoré písal v roku 1915 ako vojak svojej budúcej
manželke.
Prvá karta z 23. marca
1915 je písaná šifrovaným jazykom.
Šifrovací kľúč sa
náhodou zachoval v inom liste.
Najmilejši Bertinko, prijmi odemňa Srdečni
pozdraveni a tešilo by mja kebi ťa tichto par ratku pri dobrem zdraví natrefit
mohlo. Mja ne, lebo ja sem na marot cimri už druhi deň. Chcel sem švindlovat,
ale mi to neišlo, chcel sem it domu, ale sem mosel ostat tady. Aj tak bi
ti______, že by uznali, že sem marot, ale ja sem potrestani, že tu mosim bit
dva dni a nesmim it ven. A ostavam s pozdravem tvoj verni až do smrtzi.
Druhá pohľadnica je zo
17. decembra 1915.
Budúcu manželku oslovil
„Milá prátelko“:
Milá Prátelko Srdečne ta pozdravujem a
tešilo bi mňa, ked by ta trefilo par ratku pri dobrem zdravi potrefit mohlo.
Tvoju milu kartu sem obdržal 14ho aj Anton mi už raz pisal od kedi je venku ale
vec nic mi nejde od neho. Pozdravujem tvojich milich tatu aj mamu prajem ti
Šťastlive vianočne Sviatky ostavam z uctu tvoj mily pratel Kristofics Mihály z
Bohem do videňa.
V listoch a dopisnici z
I. svetovej vojny, keď už bol ženatý a pravdepodobne na fronte, či v zajatí na
Ukrajine, sa prejavil dedkov láskyplný, vrúcny vzťah k manželke a k prvorodenej
dcérke Iluške. V liste z 1. septembra 1918 píše:
Pochvalen Pan Ježiš
Kristus
Verňe milovaná Manželko prijmi mé Srdečne
pozdraveni a vrelé manželské polubení.
Drahá Bertinko povedala si mi že mám
lachku hlavu to sa tebe tak povi šak viem že mňa dost dobre poznaš vedla Srdca
ale predsa ked bis bola videla v Srdcu
mojom čo som ja citil v ten večer ked som sa mal lučit od teba od teba drahi
anjel moj nigdi mi tak taško nebolo okolo Srdca jak pri tomto odchadzani ked
som polubil malu Ilušku spjacu ktora sa tiež na to prebudila jakobi aj ona bola
scela it mňa odprevadit ... Draha Berti abi sa Iluške nečo nestalo bedli
na ňu všade. viš že je ona jedinú našu radoscu. Bože moj dobri ked bich ju
mohel čil jak mám čas na ruki vzat ... Wendovi som poslal 20 korun čo mu Kati
poslala. Pozdravujem
aj Drahich Rodičov a prajem im to najlepši zdravi z Bohom daná do pamati sa
uvvadza a lúba teba aj malú Ilušku tvoj verni Manžel Miško
V liste z 20. októbra
1918 sa zachoval šifrovací kľúč
a celé znenie listu je:
Verňe milovaná Manželko Prijmi mé Srdečne
pozdraveňi a milú spominku na teba ... viš draha Berti ... ja scem vždi s tebu
spolu jednak zmišlat a co je manželska zaležitost o tom sa s tebu radit aby si
sa nemosela ani ti ani ja ňigde ňikomu žalovat. lebo mňe aj tu vo vojenskem
živoce ked padne o tebe vipravat každe moje slovo s tú najvetšu úctu sa chovám
v rozprávki o tebe tak že ked bar gdo bi aj súdil len tolko može posudit že si
vážim a uctim moju manželku a žijem tak jak jednemu manželovi patrí aj tedi ked
nie je blizko svojej manželke. Drahá Berti ... teraz mám pred sebu tú milú
Rodinnú podobizeň. Srdce sa mi Raduje ked vidim teba z malú Ilušku, na tom
obrázku. Pozdravujem aj drahych Rodičov a prajem im to najlepši zdraví. Z Bohom
dava do vrelej pameti sa uvadza a Luba teba aj malú Ilušku tvoj verni manžel
Miško
V ďalšom
liste dedko vyjadril manželke svoju lásku
metaforou
a starosvetsky:
Pišeš milá Berti že Marek bol v Račišdorfe.
Čo tam hledal minule vesele Roki ktere v dobrom pratelstve s nama stravil? ti
si s ňim nevipravala? za to rad bich s ňim ešče sa vipraval ale vim že o to
nestoji lebo sa na mňa hňeva že som jeho Studene Srdce odtisnul od teba a
nahradil ho z mojim vrelim tak davno po tebe tužiacim Srdcom. Nuž ale čo je po
tom to je minulost. ... z Bohom do videnia Luba ťa aj malu Ilušku tvoj verni
Manžel Miško
Zachovala sa aj jedna
táborová dopisnica z 19. októbra 1918 s krátkym pozdravom manželke i „Drahim Rodičom“. Na nej je meno babičky
písané po maďarsky Kristofics Mihalyné.
Dedko sa vždy podpisoval Miško.
Dedko Michal bol celý
život vinohradník, vinár a roľník, obrábal vinice a polia, kosil lúky, ľúbil a
robil dobré víno.
Celý život prežil v
Račišdorfe a Račištorfe. Koncom roka 1944 bol operovaný a zomrel
9. januára 1945 vo veku 54 rokov na rakovinu dvanástnika.
Michal Krištofič
úryvok z knihy Spomienky dávno i nedávno minulé
0 comments:
Zverejnenie komentára