Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

19.10.19
0
Iba zopár vyznaní

Každý správny chlap, či dvadsať má, či šesťdesiat,
vždy schopný, lebo ochotný je lásku venovať.
Však šťastný je, ak tiež ju môže dostávať
a jeho láska do srdca tej milovanej môže sa aj ponárať.
Vie, že najkrajšie je keď sa oba sebe môžu oddávať.
A šťastný je, keď láska vrátená mu v noci nedá spať
a nešťastný, keď v živote sa nemá čoho pridŕžať,
bo objekt mysle jeho nevie (nechce?) jeho srdcu naslúchať.
Často na duši mu ťažko je a radšej by sa dal aj sťať
než „múdre“ reči o láske len od hlupákov počúvať.
A v srdci vytvoriť si musí pevnú, velikánsku hať,
čo city jeho zadrží a jemu zostáva len (v duchu) kliať.
Keď jeho srdce, „slepej“ dáme, Amor rozhodol sa dať.
By blízkych nezarmútil zostáva mu divadlo len hrať
a nedať svoju bolesť nikomu z nich znať.
Šťastný život skončil, zostala len tragédia.
Nezomrie, lež navždy doznela mu lásky šťastnej melódia.
Naveky je väzňom svojho divadla, nemôže zísť dole z jeho pódia.
Šťastie iba hrá a šťastný život pre neho je už len paródia.

Šťastie z lásky vždy je dvojnásobné, keď dvaja si ju vzájomne aj priznajú.
Bolesti a smútok sú len polovičné, ak dvaja šťastní navzájom ich zdieľajú.


14. novembra 2006

Zo zbierky básní Michal Krištofič: Láska
III. vydanie 2019

0 comments:

Zverejnenie komentára