Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

18.3.14
2
Som rodený Račan, prakticky celý život som prežil v Rači a v úzkom vzťahu k viniču a vinohradom.

Doteraz obrábam a zveľaďujem vinohrad z manželkinej strany tak, ako to kedysi robili moji predkovia – otec, dedo i generácie pred nimi, teda ako dobrý gazda. Záleží mi na tom, aby sa jednak zachovala tradícia, ale aby sa využila aj jedinečná pôda na svahoch Malých Karpát pre pestovanie najmä Frankovky modrej, ale aj ďalších vhodných odrôd révy vinnej.

Preto ma naozaj veľmi trápi, ako sa zachovali niektorí Račania, alebo „tiež Račania“ k našej dedovozni, teda k vinohradom. História našich vinohradov je najmä v posledných 60 rokoch dosť pohnutá. Začiatkom 50-ych rokov došlo k násilnej kolektivizácii a vinohrady prešli do užívania Jednotného roľníckeho družstva (JRD).

Vývoj dospel k tomu, že tradičné vedenie „na hlavu“ sa ukázalo ako nerentabilné a vytlačila ho takzvaná „drôtenka“, ktorá sa dala lepšie obrábať strojmi. Aby družstvo mohlo tento spôsob zaviesť muselo zmeniť v prvom rade nevýhodnú tradičnú orientáciu vinohradov na svahoch zdola nahor, ktorá spôsobovala splavovanie ornice pri prudkých dažďoch. Preto rekultivovali mnohé hony na terasy, riadky rozšírili a otočili o 90 stupňov, vytvorili novú opornú konštrukciu pre vinič – drôtenku a vysadili nový vinič. Bola to záslužná aktivita, ktorú nikto nespochybňuje. A s najväčšou pravdepodobnosťou by vinohrady udržiavali a obnovovali takto celé desaťročia, keby do toho neprišla „zamatová“ revolúcia, ktorá zrazu vytvorila stav, že vinohrady bude treba alebo vrátiť pôvodným vlastníkom, alebo si ich od vlastníkov prenajať.

O vrátené vinohrady sa gazda, teda JRD a následnícke organizácie prestali starať a starostlivosť o ne samozrejme prešla na majiteľov. Prenajaté vinohrady získali v tom okamihu prenajímateľa, ale nie dobrého gazdu, pretože tento gazda ich začal len využívať, ale nie udržiavať, tak ako je to zvykom u dobrého gazdu. Prenajímatelia ich len obrábali a brali úrodu, ale neudržiavali drôtenku, nedosádzali vyschnuté či zničené viničové kry. Tak sa stalo, že nastal čas, keď zisky z vinohradu už neboli zaujímavé a vinohrad už bol len na ťarchu. Vtedy nájomca, už ako premenovaná firma – Villa Vino Rača jednoducho jednostranne vypovedala nájomnú zmluvu a vrátila doslova „vypľundrovaný“ vinohrad vlastníkovi, ktorý má teraz na krku doslova púšť a v budúcnosti ďalšie starosti.

To sa stalo aj s vinohradom mojej rodiny. Je jasné, že takto spustnutý vinohrad už nemá význam obrábať, pretože je to nad sily zamestnaného človeka alebo staršieho dôchodcu. A tiež preto, že je to drahé a nerentabilné, sú starosti s odpredajom dopestovaného hrozna atď. Ale je tiež veľmi finančne nákladné vinohrad obnoviť, takže ani táto možnosť neprichádza pre väčšinu vlastníkov do úvahy.

Iná možnosť je nechať na ÚKSUPe oficiálne vyškrtnúť vinohrad z registra vinohradov (ak je registrovaný), ale to rieši situáciu až vtedy, keď pozemkový a lesný odbor Okresného úradu dovolí preklasifikovať vinohrad na trvalé trávne porasty. No po odsúhlasení tejto zmeny sa môže objaviť ďalší problém, a to, že ten istý úrad môže (má?, musí?) nariadiť vyklčovanie zvyškov vinohradu, čo je tiež finančne náročné. Problém by bol aj vtedy, ak by bol vinohrad preklasifikovaný na ostatné plochy, pretože vlastník by platil oveľa vyššiu daň ako je daň za ornú pôdu (i vinohrad). A starať sa o pozemok, či je to ostatná plocha či trvalý trávny porast je ďalší problém na dlhé roky.

Sám teda neviem čo by bolo v takomto prípade lepšie, a preto sa obraciam na múdrejších a kompetentnejších ľudí s prosbou, aby poradili mne, ale aj ostatným takto postihnutým, ako postupovať ďalej. A stále sa bojím, že za neobrábanie či neudržiavanie pozemku v riadnom stave mi tak či tak hrozí (v budúcnosti) nejaká pokuta, hoci vôbec nie som zodpovedný za reálny stav vinohradu a zodpovedný(á) je ten resp. tá organizácia, kto nechal vinohrad spustnúť.

Pretože je nás takto postihnutých majiteľov zničených vinohradov isto viac, bolo by vhodné a potrebné, aby sme sa všetci takto postihnutí spojili a niečo s tým urobili. Nie som právnik, a preto by som ja a asi aj ostatní veľmi privítali každú dobrú radu.



2 comments:

  1. velmi dobry clanok. Myslim, ze je to vazny problem vacsiny vinohradov v Raci (ale aj inde v SR). Ak toto nevyriesime, potom je osud celeho vinohradnictva v Raci specateny. Nezaujem, alebo bezvychodiskova situacia majitelov vinohradov spolu s tlakom a odkupom developerov vyustujte do stavu aky uz pozname - tlak na zmenu funkcneho vyuzitia danych pozemkov.
    V podstate sa da vychadzat z niekolkych jasnych faktov:
    Pozemky su definovane ako vinohrady a robit na nich nieco ine je v zmysle uzemneho planu nemozny. Takato regulacia ma svoje opodstatnenie, ale zial uzemny plan nemoze brat do uvahy to, ci niekto nieco stiha, alebo nestiha, vladze nevladze...Ak vlastnite stavebny pozemok, tiez ho nemozete nechat len zarast burinou (ak nestaviate) ale musite sa o neho patricne starat a nikoho nezaujima ci na kosenie mate, alebo nie. Jednoducho sukromne vlastnictvo v sebe obsahuje nielen vyhody, ale aj povinnosti. Ak teda niekto nestiha, alebo nema na to, musi majetok bud prenajat, alebo predat. Nic z tohto ale nepredpoklada nevyhnutnost zmeny pozemku na inu funkciu. Ak zmenit, tak po odbornom a verejnom zhodnoteni noveho vyuzitia uzemia, nie vsak len za ucelom jednostranneho profitu noveho majitela, ale za ucelom zlepsenia zivotneho prostredia (tym sa nemysli len ekologia) svojich obyvatelov.
    V hrubom nastrele moze obec uzemie preklasifikovat na zakladne vyuzitie: rezidencne, komercne, industrialne, polnohospodarske, rekreacne...
    Zo vsetkych spomenutych ma rezidencne (bytova a domova vystavba) najmensie vyuzitie pre uz existujucich obcanov obce. Nemaju z toho ziadne vyhody, prave naopak, len nevyhody - obsadene skoly, skolky, doprava, ekologicka zataz...
    Komercny a industrialny ucel by aspon priniesol pracovne prilezitosti, napriek istej ekologickej nevyhode.
    Polnohospodarsky ucel je v podstate neutralny a rekreacny je pre existujucich obyvatelov vyhodny.
    Je jasne, preco sucasni obyvatelia su na intenzivnu zastavbu tak haklivi a v tomto smere im nie je co vycitat.
    Ak teda obec, stat, vyhodnoti, ze vinohradnictvo v takomto stave je v okrajovej casti BA neudrzatelne a nerentabilne, a ak povoli zastavbu, neznamena to, ze tam treba nastrkat co najvacsie obludy. Preco tu nemame predlozene projekty, ktore historiu vinohradnictva zakomponuju do novej vystavby? Naco dalsie sidliska v kopci?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Predajte vinohrady za cenu vinohradu a nie stavebneho pozemku! Potom to kupia aj Ty co este chcu robit vinice ale proste nemaju na kupu statisice koli tomu, ze majitelia si myslia , ze vsetko budu stavebne pozemky. Chyba je prave v nenazranosti majitelov vinohradov.

    OdpovedaťOdstrániť